Napadlo ma ísť pozreť slovenský raj, kedže som tam predtým nikdy nebol. Samozrejme som zobral foťák a veľmi dobrú kamarátku, aby mi nebolo smutno a cez veľkonočné voľno sme vyrazili.  Po otestovaní mojich šoférskych a orientačných schopností sme dorazili na miesto ubytovania, dedina Dedinky, ktorá leží na juhu  Slovenského raja. S ubytovaním sme boli veľmi spokojný aj keď to sprvoti vyzeralo na tzv. studený odchov, ale to sme hneď zažehnali.

Počasie nám veľmi neprialo, ale chodiť na túry sa v pohode dalo aj keď teda prielom Hornádu sme si nevychutnali, lebo začalo pršať a ani fotiť sa nám príliš nechcelo, tak sme šli spať na ubytko. Ďaľší deň sme stihli spraviť Piecky, potom cey Suchú Belú na Malú Poľanu a po červenej domov. Bola to veľmi pekná túra, aj počasie nám celkom prialo, ale v roklinách bola dost zima a hlavne tma ýkam, že sme neboli na nočnej túre takže statív a bunda boli nutnosťou. Je sice pravda, že keď sme prišli hore na Suchú Belú, boli sme mokrí od potu a to značilo, že to nieje ľahká túra. Najmä keď sme tam boli na jar a 3/4 chodníka viedla po potoku, tak sme skákali ako srnky. Nebol by som to ja keby som netresol do vody. Síce to nebolo nič fatálne, ale mal som na krku dva foťáky a ešte aj statív na pleci a kráčal som na cca. 40cm vyvýšenine popri potoku kde sa mi zem zosunula pod nohami, takže som "mäkko" pristál na statíve, auu. Optike sa našťastie nič nestalo a aspoň som si trochu nohu ovlažil v potôčiku. ;-) Moja prvá túra v Slov. raji dopadla nad moje očakávania, rebríky, vodopády, super skaly.. úplne som bol unesený tou krásou čo tam príroda vytvorila.
 

Jeden z ďaľších dní sme sa kvôli poruche auta zdržiavali len na Dedinkách a relaxovaním, veď sme sa tam nešli ustvať chodením po lesoch. Navštívili sme miestne krčmo-potraviny, kde nám ochotná teta dala čislo na miestneho opravára áut a ešte v ten deň si ho aj bol zobrať. Bola to sobota a nádej na nové žhaviče svitala až na pondelok, lenže milý pán ich zohnal aj v sobotu a v nedelu doobeda už som mal auto ready a poobede sme vyšli smerom k ďaľšiemu cieľu - chodník Suchá Belá, ktorý ako chodník Piecky ide na vrch Suchá Belá, lenže teraz zo severu a je o chlpok náročnejší. Na parkovisko v Podlesku odkiaľ sme na Suchú Belú vyrážali sme prišli až okolo tretej a to vyberač parkovného nemohol neobdivovať našu odvahu zvládnuť 3h (smerom hore) túru ešte do zotmenia aj s návratom dole. A keďže sme fotili, túra trvala o dobrú hodinku dlhšie a na parkovisko sme sa vrátili už skoro za tmy, ale stálo to za to. Suchá Belá je prekrásna, sme boli snáď ešte viac nadšený než na Pieckach. Krásna príroda a viac krkolomnejšich rebrikov a v roklinách najmä vééľa zľadovatelých úsekov a cencúľov ktoré daným miestam dávali až rozprávkový charakter.