Stretnúť ľudí ktorých som 8 rokov nevidel ma dokáže už celkom dosť inšpirovať a preto nebolo najmenších pochýb či sa tento môj malý eurotrip uskutoční - otázne bolo len to kam a s kým pôjdem. Do detailov zachádzať nemusím, cielom cesty sa nakoniec stal Paríž a spolucestujúca moja kamarátka Miša. Kedže sme sa rozhodli pre cestu autom bolo jasné, že sa neobmedzíme len na diaľničnú jazdu priamo do Paríža, preto sme si naplánovali 2 dňovú zastávku v Luxembursku a cestu späť cez Francúzsky vidiek, Švajčiarsko a Rakúsko... ale začnime pekne poporiadku.

Balenie u mňa začalo až v deň odchodu, preto aj bolo poznačené určitými chaosmi (dokupovanie uteráku na ceste, návrat pre deku a vytiahnutie bateriek s nabíjačkou zo zásuvky atď), ale všetko sa zvládlo a vyrazili sme na cestu, o 20:45 sme už boli na hraniciach a pekné colníčky nam dali pocítiť aké je to fajn byť v EU. Cesta pekne ubiehala, za "lacný slovenský" OMV sa šlo celkom fajn. Krátke zastavenia, odjedenie niečoho malého zo zásob sladkostí a uchlipnutie si z kávy, boli viacmenej pravidelné a prvé tankovanie sa konalo až v Nemecku (cca. 1.2 EUR / liter ). Bolo to však len na dojazd do Luxemburska kde je benzín lacnejší ( cca. 0.98 EUR / liter ). Menšie prvé orientačné zaváhanie bolo v Nemecku, ale všetko sa vyriešilo a spiaca spolucestujúca o ničom ani len netušila.

ranné zastávky na nemeckých odpočívadlách prinášali celkom fajn pohľady

Inak by som ani nevytiahol foťák, ale toto zátišie sa mi páčilo, tak som mu venoval jeden unavený záber.

Jedenásťhodinovú cestu sme ukončili v hlavnom meste Luxemburska Luxemburgu o 7:45 ráno a na naše prekvapenie bolo mesto úplne vyľudnené a bez áut... ako z filmu kde ľudstvo vymizne....
 

	Záber ešte predtým čo nám sekurťák zakázal fotiť		nákupné centrum
Ozrutná železná ozdoba v strede kruhového objazdu v Luxemburgu.

Ako sme neskôr zistili, prišli sme do Luxemburgskej neobývanej štvrte kde sídlia firmy, nákupné centrá a kinokomplex, ktoré boli samozrejme v nedeľu o tomto čase zatvorené a nebol tu žiaden človek, preto žiadna premávka a apokalyptický vzhľad. Pôsobilo to však dosť depresívne.

Po vytrhnutí mapy Luxemburgu z euroautoatlasu sme sa pobrali hľadať historické centrum, ktoré je zapísané v pamiatkach UNESCO. Po malom okruhu mestom sme chceli nájst INFORMACIE kde by sme dostali mapku mesta a poradili nám čo sa oplatí v Luxembursku pozrieť. Kedže bolo skoro ráno a I otvarali až o desiatej, pobral som sa zaparkovať ( s pomocou miestneho gaya, ktorý nám musel značku preložiť do angličtiny). Miesto kde som zaparkoval sa nakoniec ukázalo ako veľmi výhodné - stačilo prejsč most, ktorý bol ani nie 30m ďaleko a boli sme v historickom centre pri pamiatkach.

Mesto Luxemburg sa rozprestiera na území dvoch údolí riek, ktoré sú tvorené hlbokými kaňonmi, preto je tu zopár mostov a pod nimi sú krásne parky. Celé mesto pôsobilo veľmi kľudným dojmom, nikto sa nikam neponáhlal a pomaličky sa prebúdzalo do nedelného dňa. Do desiatej sme pochodili zhruba stred mesta, pozreli budovy kde sídlia rôzni ministri a vláda, zistili, že nemáme mince na pouzitie WC a našli sme námestie Jána Palacha... :-) 

O desiatej nám na informaciách dali mapky mesta a celkom obsažnú brožúru o celej krajine, jej rozdelení a výpise zaujímavostí, ktorých je veľmi veľa rôzneho druhu. Prehliadka mesta sa dá absolvovať aj otvoreným autobusom, prípadne cestným vláčikom. My sme však boli ešte celkom svieži a pochodili sme všetko peši.
 

	pohľad z mosta	prve kroky v starom meste
	Námestie Jána Palacha	William II	v Luxemburskej katedrále Notre Dame

Mesto sa dá stihnúť pozrieť za jeden deň - dokonca všetko zadarmo. Len treba trochu šlapať a mať mapku z INFORMACII.  V meste sme si pozreli aj výstavu veteránov Rolls-Royce-ov a maratón na kolieskových korčuliach. Tu sme oľutovali, že ich nemáme so sebou, lebo väčšine zúčastneným to nešlo veľmi dobre.

 

Most cez údolie	park pod mostom		Stará časť mesta dole v údolí
Kto najde chýbajúce rozdiely v odraze? ;-)	Vysvetlivky v starej časti		v útrobach skaly je chodba k výťahu, ktorý nás vyviezol späť hore
Pohľad zhora na starú časť mesta		kopec turistov na príjazdovej ceste do opevnenej časti mesta
Stráž pred úradom vlády	tráva na ktorej sme si cca. 2 hodinky pospali a fajn sa spálili		kemp

Po celodennom chodení sme si pospali v parku, vyplašili mladého Číňana od ktorého som sa snažil vymámit správnu výslovnosť a overiť význam jednej japonskej vety, ktorú sme vedeli. Číňanko sa k nám ešte následne vrátil, lebo nevedel nájsť schody vedúce späť do mesta - znavigovali sme ho a  ukázali na mape európy skade sme.

Noc sme chceli stráviť pod stanom, takže sme sa pobrali hľadať kemp, ktorý som si našiel na internete a mal byť cenovo veľmi prijateľný. Hýbali sme sa vidiekom a snažili sa zorientovať v značení ciest aké tu používajú - niekedy ani neboli značky, takže sme celkom úspešne minuli zopár odbočiek a preto sme checkovali kempy, ktoré sme ani nemali v pláne. Z kempu v ktorom malo byť lacno sa nevykľulo nič dobré (navyše nebol už nikto na recepcii a vysvetlovala nám to barmanka v bare, ktorá nevedela anglicky (alebo to my sme nevedeli francúzsky/nemecky?)) ani lacné a preto sme zostali v kempe kde nám aplikovali aj študentskú zľavu, mali sprchy a mohli sme ostať až do 23:00 nasledujúceho dňa čo nám dosť vyhovovalo. Postavili sme stan, navečerali sa (pašteky, chlieb z domu), urobili hygienu a okamžite zaspali zmorení nočným cestovaním a denným chodením po Luxemburgu. Zaujimavá vec bola, že o 22:00 bolo vonku ešte úplne svetlo zo žiary zapadajúceho slnka.

V noci bola dosť zima, ale prežili sme a ráno boli čerství na ďaľšie skúmanie krajiny. Vybrali sme sa navštívit zopár doporučených hradov...

Hrad Larochette
 

	pekáreň		mäsiar
	pivnica

Hrad Beaufort
 

historické umyvadlo

veľmi pôsobivá bola mučiareň v tomto hrade. na tomto stroji by som teda nechcel byť "spovedaný"

 

hrad Vianden - najväčší a podla odporučaní najkrajší hrad v Luxembursku.	hrad Bourscheid - hradov sme už mali dosť, tento sme si len obišli dookola a odfotili zvonku	pohľad na typickú krajinu akou sme celý deň prechádzali
	Na ceste z Viandenu sme natrafili na vodnú elektráreň a prezentačné centrum, ktoré je vybudované v podzemí, tak sme to šli pozreť		schody dolu do strojovne, cez sklo je možné pozorovať turbíny a pumpy, ktoré tlačia vodu do nádrží na kopci

Taktiež bolo za sklom možné pozorovať riadiace centrum elektrárne s jedným ujom, ktorý to tam sledoval.Prístroje a tlačidlá vyzerali ako zo 70tych rokov :-)

Cestou spat sme sa stavili v supermarkete, kúpili paradajky a nejaké vecičky, ktoré sme nezobrali zo Slovenska - cenovo boli ako u nás, takže no problem. Odchod z kempu bol zaujimavý, lebo ja snažiac sa pochytiť niečo z francúzštiny som asi zmiatol chlapíka čo prišiel do umyváriek práve keď som sa holil - zahlásil mi 'bon jour' a ja veľmi pohotovo odpovedal 'merci' a pokračoval akoby nič v holení. :-)  No, aspoň reakcia bola rýchla aj ked nesprávna. Večeru nám sťažoval smiech spojený s touto mojou lingvistickou perličkou. Ďaľšia pikoška bola, že odhlasovali sme sa z kemu po rusky, lebo pritomní na recepcii nehovorili anglicky. Starší pán spomínal, že rusky sa naučil počas II sv. vojny v tábore od  ruských väzňov počas hier s nimi - aké to boli hry som sa bál opýtať.

Luxemburskú časť by som ukončil otázkou či ako občas SR potrebujem nejaké špeciálne pracovné povolenie do Luxemburska, lebo táto krajina sa nám veeeelmi páčila.
 

>> Druhá časť - Francúzsko