Cesta do Francúzska ubiehala nočným Luxemburskom celkom fajn, previezli sme sa po nočnom hlavnom meste a smerovali diaľnicou k hraniciam. Cestu sme si zvolili nediaľničnú - na zníženie nákladov a ukázalo sa to ako dobre rozhodnutie. Na diaľnicu sme sa síce pripojili pri meste Reims a celkovo zaplatili 8,50 EUR za poplatky, ale po Reims bola cesta veľmi dobrá a napočudovanie aj značenie ciest bolo fajn, takze sa šlo stále po červenej priemernou rýchlosťou niečo okolo 100km/h. Horšie to bolo s kvalitou ciest, ktoré boli neporovnateľne horšie ako v Luxembursku, hlavne čo sa miest týka. Každú chvíľu sme prechádzali okolo odpočívadiel na ktorých sme mali aj strach zastaviť - predsalen v opustenej francúzskej krajine sa môže skrývať vseličo. Na jednom sme však zastavili, posilnili sa Semtexom a šli dalej. Mišu nápoje podobneho druhu uspávajú, takže som zasa bol sám :-).

Paríž nás privítal okolo tretej ráno, po chybnej odbočke sme sa vrátili späť na diaľnicu a konečne odbočili na správnu cestu smerom na Peripherique, čo je okruh okolo centra mesta - naša cesta však trvala trochu dlhšie kvôli divnému značeniu ciest vo Francúzsku a hlavne v meste kde sú smerové tabule rozhodené rôzne po budovách a našinec netuší kam niektoré šípky smerujú, lebo smerom kam ukazujú sú dve cesty a pod. Celá situácia bola sťažená tým, že jeden z hlavných bulvárov po ktorom sme mali ísť bol uzavretý a samozrejme chýbali DEVIATION značky (obchádzka). A začalo sa blúdenie, hľadanie značiek, ktoré sú až v križovatke, alebo za ňou. Postupom času pribúdali aj nervy - najlepšie bolo, že časť Paríža v ktorej sme sa vtedy nachádzali nebola na mapách a v Autoroute, ktorý som mal na notebooku sme sa tiež veľmi nevyznali. Čo budem hovoriť, stálo nás to 3 hodiny námahy, aby sme sa po chodení stále dokola (Bobigny, Lilas, Boise - tieto názvy nenávidím) dostali konečne na Peripherique a potom správnym exitom na ulicu kde bol náš hotel. Nemali sme problém ho nájsť, zastaviť na ceste a pocítiť neskutočnú úľavu. Stres vyplýval aj z toho, že už bolo 6:00 ráno a začala dosť hustnúť premávka (Peripherique bola dosť plná aj okolo 4:00 ráno) a každou ďaľšou minútou sa naše šance na nájdenie hotela len zhoršovali.

Spolucestujúca najprv začala prežívať desivý exteriér hotela po svojom, na čo som nemal nervy po 3 hodinach hľadania hotela a dal som to patrične najavo. Chalan na recepcii bol tiež trochu mimo, veď sme ho zobudili. Dal nám potvrdenie o zaplatení zvyšku ceny za izby (rezervoval som to cez Internet 10%tami z celkovej sumy) a dal info, že nasťahovať sa môžme okolo 14:00. Mali sme dosť času na zaparkovanie a zbežnú prehliadku okolia. Moje prekvapenie bolo však veľké, keď parkovisko pre 200 áut, ktoré tak veľkolepo použili ako marketingový ťah na internete, bolo parkovisko verejné a parkovali tam miestny obyvatelia. Navyše recepčný bol celkom podarený keď zahlásil "it is VERY hard to find a parking space here" - mal som sto chutí preskočiť pult k nemu, ale moja reakcia nebola až tak dramatická. Tak sme sa nad tým pousmiali, sadli do auta a čakali 2 hodinky než sa niečo fajn uvoľní kde auto nechám nasledujúce 3 noci bez pohnutia. A neboli sme jediní čakajúci.

Po zaparkovani sme si dali zadarmo ranajky na hoteli (zoznamili sme sa s jednou anglicankou) a sli pozret miestnu cast Monmartre s dominantou Sacre Coeur, co je bazilika na jednom z dvoch Parizskych kopcov a popularne miesto pre turistov, ale i miestnych na pozorovanie zapadov slnka a vyhladu na mesto.
 

Sacre Coeur	Sacre Coeur - takyto som mal pohlad ked som si musel nieco vybavit s mojou maminou, ktora stale prekvapuje :-)	vydali sme sa smerom k Moulin Rogue ulicou na ktorej bol jeden sex shop vedla druheho, tento zaber je pred erotickym muzeom	Moulin Rogue
vchod do MR	Galleries LaFayette - velke nakupne centrum v centre mesta kde najvyznamnejsie svetove znacky v nobl mode maju svoje zastupenie	Opera Garnier

Prvy den siel strasne pomaly - asi kvoli unave po prebdenej noci a rannym stresom. Do hotela sme sa dotrepali (peso) okolo druhej , ubytovali, najedli a konecne dali sprchu. Izba nebola vobec zla, celkom upratana a utulna, ale deky z postele sme sa rozhodli radsej nepouzit na zakrytie - asponze postelne pradlo bolo ciste.  Postele boli prilis makke, ale my prilis unaveni, aby sme pindali, takze sme okolo 17:00 zaspali a spali az do rana...

Druhy den sme zacali ranajkami na hoteli, pokecom s anglicankou a planovanim dennej tury :-). Metru sme odolavali a bol to celkom zazitok chodit pesi po meste - je to predsalen ine ako u nas.

Napojili sme sa na Boulevard De Magenta a presli cez Place De La Republique, Bastille atd.. zaujimava bola jedna ulica na ktorej boli same foto obchody, bazare s foto technikou, a neskor zasa cast ulice kde boli predajcovia motoriek.  Po tulani sa po ulickach sme si povedali, ze ideme pozret na druhu stranu Seiny, takze sme sa zatulali velkym vysokoskolskym komplexom (boli sme tam inkognito s fotakmi na krkoch v davoch studentov) az sme prisli k slavnej Sorbone. Cestou sa nam prihodil mensi incident v malom obchodiku kde nam predavac chcel predat dve flase vody (1 EUR / ks) za 3 EURa len kvoli tomu, ze sme zacali anglicky hovorit - to sme si samozrejme nenechali lubit a odisli.
 

Place De La Republique	Bastille a v pozadi budova Opera Bastille		lode na Seine - takto zaparkovanych ich bolo po brehoch velmi vela
katedrala Notre Dame
Pantheon	vchod do Sorbonne	Sorbonne

Neskor sme si sli sadnut do Luxemburskej zahrady kde sme pozorovali pekne osamele dievcata a nas kde pozoroval uchylny dedo spoza kvetinaca.
 

sedenie na trave povolene, ale len niekde. z dalsich miest vyhanali a raz aj traja policajty vyvadzali oddychuchtivych ludi	Palais Du Luxembourg v teplom prevedeni	Palais Du Luxembourg v chladnejsom prevedeni	bocne okno v katedrale Notre Dame
	strop		pohlad zvonka - nalavo zaujal pan v ruzovom, ktory pozoval pre fotografa
ground zero - francuzsky par nam vysvetlil, ze sem smeruju vsetky cesty nielen z Francuzska	vyslapali sme si to aj hore na veze, kde nam robili spolocnost taketo priserky (v strede v pozadi Sacre Coeur)		strazca Pariza
myslim, ze Eiffelovka nebude dobre chutit ;-)	zvon v Notre Dame. strazila ho teta, aby tam nikto nezvonil a nahodou nefajcil, lebo cela zvonica bola z drevenych tramov	schody dole	tento pan z Iraku s rodinou (zijuci v Australii) nam robil spolocnost pocas cakania na listky na vezu a aj cestou dole. Mala celu dobu fotila (dufam, ze nie mna) a nakoniec som si ju musel odfotit aj ja
V ten den sme toho nemali dost, po navrate do hotela sme si dali veceru a okolo desiatej sa pobrali aj so stativom na nocny Pariz...
Co ine ako bagetu by sme mali jest na veceru?	cestou k metru	odchadzajuce metro	metro, tentoraz aj s Parizanom
Krasavica sa nam vynorila hned spoza budov ako sme vystupili z metra na Bir-Hakeim	v parku okolo E.veze bolo velmi vela ludi. dokonca sme ludi videli aj hore na poschodiach, ale nas uz o jedenastej nepustili hore.
kazdu celu hodinu na 10 minut cela veza blika a tu je to zachytene. expozicia 1sekunda s tym spravila svoje		v noci sme si pozreli este Trocadero a pobrali sa pesi k víťaznému oblúku a Champ Elysses - sklamania vsak bolo, ze obluk nebol vobec osvetleny, bolo na nom z jednej strany lesenie a Champ Elysses bola nudna. Zaujimavy bol kruhovy objazd, resp. vsetky ich kruhove objazdy - niesu tam nakreslene pruhy, cize vedla seba ide tolko auto kolko sa zmesti a odbacanie si treba vynutit, lebo smerovka tu vela neznamena. Bolo uz dost hodin a tak sme sa pobrali na metro domov - fajn bolo, ze sme sa odviezli jednu zastavku a tam kde sme mali prestupovat hlasatelka oznamila, ze nase metro uz nejde, takze sme sa zasa s hrstkou miestnych ocitli pri vitaznom obluku a zasa v debilnej situacii.

Predstava slapania cez mesto domov nebola bohvieaka a ja v zapale som si ani neuvedomil, ze nas vediem opacnym smerom - nastastie kolegynka uz citala mapu celkom dobre a od tej chvile nas smerovala domov ona. Trvalo nam to len nieco cez hodinu, aspon sme videli nocny zivot mesta, dve slapky, ludi jediacich tazke jedla v restikach o druhej rano a nakoniec uz aj zhasnuty Sacre Coeur. O tretej sme prisli do hotela, nohy donicene, pluzgierove a unavene padli do posteli...

Nasledujuci den sme neboli o osmej na ranajkach, ale dali sme si trochu nacas - po najedeni a vypocuti si dalsej fajn story anglicanky o tom ako sa stratila, co nevidela a kde zazmatkovala sme sa vybrali do Louvre. Uz nie peso, ale metrom a aj to nam robilo znacne problemy.

Place De La Concorde	bezci na moste	vychod z podchodu	vela lodi na Seine sa zdalo byt obytnych, s hojdacimi sedakami, bazenmi, zahradkami
zahrada pri Louvre		vstup do Louvre je cez pyramidu, ludi bolo celkom dost. pri vstupe ma samozrejme sacovali a odobrali vreckovy nozik, ktory som pri odchode dostal spat	Prehliadku sme zacali pozeranim starych predmetov z Egypta  a postupne sme sa dostali do sieni s obrazmi a blizili sme sa k vytuzenemu cielu - Mona Lisa
do saly kde je Mona Lisa sme dorazili a nedalo sa si ju nevsimnut - obraz rozmerovo dost maly, ale pozornost budil teda riadnu			niekedy som na obrazy pozeral takymto pohladom - unava bola znacna
	po Mone Lise prisli chvilky utlmove a zaka jest nas zahnal do odlahlejsej obrazovej casti - zriadenkyne muzea nas tam vymakli, ale nastastie boli fajn a odolali nasmu nukaniu
odrazy

Ledva sme vyliezli z muzea po stvrtej, nasli metro a odviezli sa k Notre Dame kde som sa mal stretnut s mojimi americkymi rodicmi, ktorych som 8 rokov nevidel. Kupili sme si nieco jest a chceli sme si to vychutnat pred katedralou - prisli sme akurat nieco pred piatou, takze sme sedeli a ja pozoroval okolie. Po par minutach som ich uvidel ale mal som problemy ich rozoznat nakolko zacali fajcit a ine ucesy ich spravili dost odlisnych.  Zvitali sme sa, dali spolu pivo a vinko, velmi chutne najedli v greckej restauracii a po cca. 6 hodinach spolu rozlucili s tym, ze o dva roky na Slovensku sa stretneme a ochutname nieco nase. Naozaj vydarene stretnutie, ale poznacene obojstrannou unavou ( prileteli rano v ten den, namiesto planovaneho vcerajsieho vecerneho priletu).

Posledny den v Parizi sme sa rozhodli pozret Eiffelovu vezu a cestou domov zamok vo Versailles.   Eiffelovku sme videli nocnu a bol to pekny zazitok, ale vyhlad sme nevideli a na ten sme boli zvedavy tiez. Povedali sme si (teda ja), ze pokial sa da musime vyslapat peso, lebo inak akoby sme ani hore neboli, navyse nas vystup na druhe poschodie po vlastnych stal o 5 EUR menej ako cesta vytahom. Ekonomicky pohlad bol na tejto poznavacej dovolenke citelny ;-).  Cakanie na listky ani nebolo dlhe, ved v rad na slapanie bolo najmenej ludi. Kazdu nohu Eiffelovky strazilo zopar vojakov so samopalmi a tak sme sa aj citili bezpecne.

z prveho poschodia	pohlad hore z druheho poschodia, odtial sa uz slo vytahom	osvetleny vitazny obluk	Sacre Coeur v dialke, blizsie Louvre
vyhlad z vytahu	pohlad do vytahu	hore na info tabuli sme nasli smer Bratislava a kilometre. celkom to sedelo s tym co sme usli autom	Trocadero
uplne na vrchole	bordel pohladom dolu	nohy a park	ludia cakajuci na vytah smerom dolu
zabavajuce sa deti	z druheho poschodia zasa po svojich smerom dole	spominane miesta skade sa chodilo hore - v kazdej nohe je zaciatocny bod smerom nahor. vsimni si nohu a radu ludi napravo - stade sa chodilo pesi	na prvom poschodi sme za sklom preckali jemny dazd prichadzajuci od zapadu
	mestom cestou do hotela
		asi som jej mal radsej pomoct, ze?
Ako vzdy cestou do hotela, kupili sme bagety, syr, paradajky a vodu (celu dobu sme pili Evian, 1.5L flasa stoji len 0.6 EUR co je neporovnatelne s tym co stoji u nas). Chystali sme sa to zjest na lavickach pred hotelom lebo uz sme boli odubytovani, ale akoby nafetovany veduci hotela nas zavolal dnu, ponukol pivom a bol celkom privetivy (aj ked stale posobil silne zhuleny). Cesta do Versailles ubehla fajn, Peripherique bola sice plna a trvalo nam to skoro hodinu, ale trafili sme v sprievode Kaju Gotta a jeho vtacka ktoreho hniezdo sme hladali so stiahnutymi oknami a hulakanim, zadarmo zaparkovali (vdaka Miske, ja by som dal 3 EUR za parkovanie, nechcelo sa mi hladat ;-) a isli vychutnat zahradu. Bolo uz 19:00 a tak svietilo nizke slnko vrhajuce dlhe tiene - co sa mi vobec nepacilo. Zahradu sme teda pobehali celkom rychlo, posedeli, sledovali vodakov ako trenuju a sli smer Svajciarsko...
	francuzske dievcata	topiace sa kone

>> Tretia časť - Cesta domov