Cestou do Svajciarka sme zasa isli znacny kus mimo dialnic a okrem trapasu na pumpe kde som nechapal princip, ze najprv sa plati az potom mi pusti stojan, neschopnosti najst zachod v mcdonalde a zlej navigacii na kruhovom objazde ked som sa strhol zo spanku (bol som vtedy spolujazdec) sa nic zvlastne nestalo. Svajciarsko som sa rozhodol prejst bez dialnicnej nalepky a asi sa mi to vypomstilo v Zurichu som si suchol auto ked som parkoval ked sme si chceli kupit bagety/chlieb na ranajky. Tie sme nakoniec zjedli pri jazere, nakrmili aj kacky, ktore sa nas vobec nebali a pokracovali sme horskymi cestami do Lichtenstajnska. Pocasie nam naozaj neprialo, celu dobu prsalo, bolo zamracene a tak ziaden z planov na Svajciarsko nevysiel. Lichtenstajnsko sme nasli celkom v pohode aj napriek tomu, ze je to mala krajina
pohlad z kopca na vacsiu cast Lichtenstajnska ;-)		prechod pri hrade nad mestom Vaduz v ktorom zije vladnuci princ. hrad je vsak pre verejnost cca. od r. 1938 uzavrety re verejnost
Sklamanie zo zavreteho hradu nam vynahradila macka, ktora sa k nam pripojila a tu je zopar portretov :

Cesta domov uz bola jednoducha cez Innsbruck, Kaprun a chcenim ist cez Grossglockner Hochalpenstrasse. Ta nam vsak nebola doporucena vyberacom poplatkov (osobne auto 26,50 EUR za prejazd) kvoli zlemu pocasiu. Cize sme sa vratili a smerovali na Graz, kde sme sa napojili na dialnicu a frcali na Vieden. Cestou som musel asi dva razy stat, lebo sa mi velmi chcelo spat a zasoby Red Bullu uz neboli. Spolucestujuca uz spala a nechcel som ju budit, takze som to odsoferoval az domov (premavka vo Viedni bola dost rusna na to, ze boli dve hodiny rano). V BA akoby cas zastal, skoro ziadne auta - zlata Slovenska realita - rozbite cesty a neobmedzene rychlostne limity. ;-)

Dovolenku hodnotim v podstate kladne, bolo tam sice par zlomovych momentov v ktorych by som najradsej cele auto hodil do priekopy, alebo sa vykaslal na cely Pariz, ale ako celok to stalo za tie utrapy a nervy. Najlepsie hodnotenie ma Luxemburg za svoju cistotu, klud a pokoj. Do Pariza uz asi tak skoro nepojdem, vacsinou zaujimaveho som videl a negativna skusenost so soferovanim v tom meste mi na tuzbe vratit sa tam nepridava.

Kam sa vsak iste vratim je Grossglockner Hochalpenstrasse a kraj okolo tej cesty. Je tam prekrasne, skoda, ze pocasie, ktore sme mali nedovolilo si to viac vychutnat.

So spomienkou na dobre Luxemburske cesty, chaosny system soferovania vo Francuzsku, neprijemne muriky v Zurichu a zle pocasie v rakusku sa lucim a snad sa nase zazitky a moje fotky stanu aj pre vas inspirujuce...