. o mne . fotogalérie . kontakt .


Photography by Marián Vícena

Výstup na Gerlachorvský štít (2655m n.m.)



Výstup na Gerlachorvský štít (2655m n.m.)

Niekedy na jar sme sa dohodli v práci podniknúť turistický víkend vo Vysokých Tatrách a aby sme neboli trochári našim sčasti symbolickým augustovým cieľom bolo vystúpiť na najvyšší vrch Slovenska - Gerlachovský štít. Síce z počiatočného nadšenia a cca. 9 horychtivých ľudí sme zostali piati, to však nevadilo a koniec koncov to bol ideálny počet. Dôležité bolo zohnať niekoho kto nás tam povedie a natrafili sme na správneho človeka - Sveťa - ktorý nám dal lezecký kurz na Gerlachu.
 


večerné posilovanie na Sliezkom dome

nočná módna prehliadka ;-)

ráno sme vyrážali zavčasu, Sveťo nám chcel ukázať východ slnka a kedže nás čakala náročná dlhá túra bolo lepšie ísť takto skoro

napravo je vidieť kúsok Štrbského plesa v rannom svetle

dostali sme aj informácie o miestnej flóre

pohľad od Batizovského plesa na masív Gerlachu

ranné B. pleso

až tu sme niečo ľahké zobli a pokračovali ďalej už mimo chodníka

ešte bolo treba vybaviť nejaký biznis ;-))

ako vidno, pozorne sme počúvali všetko čo nám Sveťo hovoril

v hmle sa šlo celkom dobre


Hmla a postupujúca oblačnosť nevyzerali hrozivo, terén nebol mokrý a šmyklavý, preto sme šli ďaľej pod stenu kde začínal náš kurz lezenia.

prilby sme vedeli ako nasadiť, horšie to bolo s úväzmi, ale Sveťo sa o nás postaral

a ideme na to

do steny sme nastupovali nad týmto snehom - šli sme Tatmajerovým žľabom a hádzali sme trochu divné pohľady keď sme videli akou skalou máme ísť hore :-)

tu sme skoro všetci.. Rudo sa schováva :-)

na hrebeni tesne (1 hodinu ďaleko) pred vrcholom

asi dobre padla po takom výkone, hlavne psychickom

hrebeň ktorým sme dosiahli vrchol Gerlachu - bolo dobré, že bola hmla a nevideli sme hĺbku na oboch stranách

skupinka piatich lezcov na najvyššom mieste Slovenska

na vrchole sme pobudli asi hodinku, posilnili sa, vstrebali zážitky a pokochali sa trhajúcimi sa oblakmi, ktoré nám na západnú stranu poskytovali zaujimavé výhľady

každý sa snažil nájsť miesto na oddych kde nefúkalo

človek a hory

občasne roztrhaná oblačnosť smerom na západ
 

cestou dole sme už neboli naviazaní na lane a niektoré úseky nám zobrali usmevy z pier

zliezať toto nebolo vôbec jednoduché :-)

100m úsek s reťazami bol najadrenalínovejšé z celého zostupu

schádzali sme do Batizovskej doliny, ako vidno ešte máme kus cesty pred/pod sebou

smerom dole sa celkom vyčasilo a bolo nám dosť teplo. Spotené ruky neboli príliš vhodné na reťazové úseky
 
my a zdolaný kopec
 

 

Unavení, ale štastní sme prišli na Sliezsky dom. Ďaľšie kroky smerovali do Nového Smokovca kde sme mali ubytko na ďaľšie dve noci. Svalovica na stehnách zo zostupu sa začala prejavovať už večer počas dobrej nálady, ktorá vládla na izbe (aj keď to niekomu mohlo vadiť) a dosť bola cítiť na druhý deň keď sme šli z Hrebienka na Skalnaté pleso. Nepomohla ani termálna voda vo Vrbovom kde sme sa čvachtali večer po ubytovaní v Smokovci. Bolo však oblačné počasie a často aj popŕchalo - šlapalo sa dobre, vzduch bol čerstvý, takže sme sa nesťažovali. Cestu nám spríjemňovala hanblivá poľská kráska :-).
 


pri Skalnatej chate - L.Kulanga dal dvom kamošom kapustovú polievku, ktorá im dlho zostane v pamäti :-)

pri Skalnatom plese sa nám na chviľu odokryl takýto pohľad na inverziu

zasa sme zmokli

Lomnický štít

cestou dolu sa začala kapustová polievka prejavovať :-)

v diaľke dvaja čo jedli spomínanú polievku - v pamäti zostane dlho, ale nie v nich :-)

pohlad z Tatr. Lomnice

dve ruky

v tatranskej železnici smerom do Smokovca


Večer sme boli príjemne unavení a nasledujúce ráno sme po dobrých raňajkách štartovali smer Bratislava, lebo o piatej poobede hrali naši hokejisti proti Švédom....

Ako vidno z obrázkov, výlet sa nám veľmi vydaril a podobná spokojnosť je myslím u všetkých zúčastneních.

Fotky na ktorých nemám svoj copyright su od iného člena výpravy.



(C) 1999-2012 All rights reserved. Read copyright notice here
Optimized for 1024x768+ with 32 bit colors