Výstup na
Gerlachorvský štít (2655m n.m.) |
|
Niekedy na jar sme sa dohodli v práci podniknúť
turistický víkend vo Vysokých Tatrách a aby sme neboli trochári našim sčasti
symbolickým augustovým cieľom bolo vystúpiť na najvyšší vrch Slovenska - Gerlachovský
štít. Síce z počiatočného nadšenia a cca. 9 horychtivých ľudí sme zostali
piati, to však nevadilo a koniec koncov to bol ideálny počet. Dôležité bolo
zohnať niekoho kto nás tam povedie a natrafili sme na správneho človeka -
Sveťa - ktorý nám dal lezecký kurz na Gerlachu.
|

večerné posilovanie na Sliezkom dome |

nočná módna prehliadka ;-) |

ráno sme vyrážali zavčasu, Sveťo nám chcel ukázať východ slnka a kedže nás
čakala náročná dlhá túra bolo lepšie ísť takto skoro |

napravo je vidieť kúsok Štrbského plesa v rannom svetle |

dostali sme aj informácie o miestnej flóre |

pohľad od Batizovského plesa na masív Gerlachu |

ranné B. pleso |

až tu sme niečo ľahké zobli a pokračovali ďalej už mimo chodníka |
 |

ešte bolo treba vybaviť nejaký biznis ;-)) |

ako vidno, pozorne sme počúvali všetko čo nám Sveťo hovoril |

v hmle sa šlo celkom dobre |
Hmla a postupujúca oblačnosť nevyzerali hrozivo, terén nebol mokrý
a šmyklavý, preto sme šli ďaľej pod stenu kde začínal náš kurz lezenia. |

prilby sme vedeli ako nasadiť, horšie to bolo s úväzmi, ale Sveťo sa o nás
postaral |

a ideme na to |
 |

do steny sme nastupovali nad týmto snehom - šli sme Tatmajerovým žľabom a
hádzali sme trochu divné pohľady keď sme videli akou skalou máme ísť hore
:-) |

tu sme skoro všetci.. Rudo sa schováva :-) |
 |

na hrebeni tesne (1 hodinu ďaleko) pred vrcholom |
 |

asi dobre padla po takom výkone, hlavne psychickom |

hrebeň ktorým sme dosiahli vrchol Gerlachu - bolo dobré, že bola hmla
a nevideli sme hĺbku na oboch stranách |

skupinka piatich lezcov na najvyššom mieste Slovenska |

na vrchole sme pobudli asi hodinku, posilnili sa, vstrebali zážitky a
pokochali sa trhajúcimi sa oblakmi, ktoré nám na západnú stranu poskytovali
zaujimavé výhľady |
 |

každý sa snažil nájsť miesto na oddych kde nefúkalo |
 |
 |

človek a hory |

občasne roztrhaná oblačnosť smerom na západ |
 |
 |
| |

cestou dole sme už neboli naviazaní na lane a niektoré úseky nám zobrali
usmevy z pier |

zliezať toto nebolo vôbec jednoduché :-) |

100m úsek s reťazami bol najadrenalínovejšé z celého zostupu |

schádzali sme do Batizovskej doliny, ako vidno ešte máme kus cesty pred/pod sebou |
 |

smerom dole sa celkom vyčasilo a bolo nám dosť teplo. Spotené ruky neboli
príliš vhodné na reťazové úseky |
 |
 |
| |

my a zdolaný kopec |
 |
|
|
Unavení, ale štastní sme prišli na Sliezsky dom. Ďaľšie
kroky smerovali do Nového Smokovca kde sme mali ubytko na ďaľšie dve noci.
Svalovica na stehnách zo zostupu sa začala prejavovať už večer počas dobrej
nálady, ktorá vládla na izbe (aj keď to niekomu mohlo vadiť) a dosť bola
cítiť na druhý deň keď sme šli z Hrebienka na Skalnaté pleso. Nepomohla ani
termálna voda vo Vrbovom kde sme sa čvachtali večer po ubytovaní v
Smokovci. Bolo však
oblačné počasie a často aj popŕchalo - šlapalo sa dobre, vzduch bol
čerstvý, takže sme sa nesťažovali. Cestu nám spríjemňovala hanblivá poľská kráska :-).
|
 |
 |
 |
 |

pri Skalnatej chate - L.Kulanga dal dvom kamošom kapustovú polievku, ktorá
im dlho zostane v pamäti :-) |

pri Skalnatom plese sa nám na chviľu odokryl takýto pohľad na inverziu |
 |

zasa sme zmokli |
 |

Lomnický štít |

cestou dolu sa začala kapustová polievka prejavovať :-) |
 |

v diaľke dvaja čo jedli spomínanú polievku - v pamäti zostane dlho, ale nie
v nich :-) |

pohlad z Tatr. Lomnice |

dve ruky |

v tatranskej železnici smerom do Smokovca |
|
Večer sme boli príjemne unavení a nasledujúce ráno sme po dobrých raňajkách
štartovali smer Bratislava, lebo o piatej poobede hrali naši hokejisti proti
Švédom....
Ako vidno z obrázkov, výlet sa nám veľmi vydaril a podobná spokojnosť je
myslím u všetkých zúčastneních.
Fotky na ktorých
nemám svoj copyright su od iného člena výpravy. |