Predĺžený víkend v júli sa priam núkal byť využitý fotením a tak som neváhal a vybral sa na dva dni do Malej Fatry. Zobral som si stan a pár potrebných vecí a o cca. 3 hodinky parkoval v Šútove, kde som chcel pozrieť vodopád a prejsť až hore k chate pod chlebom.

Cesta po vodopád bola príjemná a nenáročná, cestou som fotil trochu tečúcu vodu, pomalých slimákov a kompletnou foto výbavou budil u vychádzkarov záujem. Malé prevýšenie a dobrá klíma v tieni stromov pomohli k tomu, že tento úsek cesty prešiel veľmi rýchlo. K vodopádu som ani nešiel, tesne pred ním odbáča chodník hore do prudkého stúpania kam som aj hneď odbočil.Vodopád som si pozrel z hora a pokračoval v ceste. Podľa mapy to bolo stúpanie, ale že až takéto to som si veru nepredstavoval - no šlapal som bez prestávok až k Mojžišovim prameňom, kde som načerpal vodu a trochu síl.
 

konečne hore, už žiadne stúpanie k chate pod Chlebom, len krátky mierny zostup a kochanie sa peknými výhľadmi

Také easy to však nebolo, pri chate som sa nezastavil, len som po zelenej pokračoval dolu do Snilovskej doliny a odtiaľ do Šútova. Zostup bol však ťažký a už som bol bez vody, čiže sa mi šlo veľmi zle.Celú dobu som hladal miesto kde to zapichnem na noc, ale nakoniec som sa rozhodol ísť do kempu v Terchovej, lebo ďaľší deň som mal program tam.  Dorazil som do Šútova niečo pred ôsmou večer, napil sa vody, prezliekol do suchého a smeroval do Terchovej. Cestou som sa stavil v kempe v Trusalovej, ale keď ma dedo čo študoval mapu okríkol, že ho nemám rušiť a ani po 10 minutách sa akosi neunúval nikto mi venovať, tak som odišiel.  Mimochodom, kúsok pred chatou pod Chlebom som stretol dve dievčatá dvojičky, každá s priateľom. Keď som cestou späť dorazil do Šútova, tak som ich stretol zasa - mierne ma toto dejavu zaskočilo a humorne to pôsobilo aj na nich. :-)
 

Ráno som chcel veľmi skoro vyraziť, ale bolo zlé počasie, tak som vstal až o ôsmej a vydal sa na cestu.
 

Výstup dierami do medzirozsuteckého sedla bol fajn a na nič som sa nemohol sťažovaľ - horšie to bolo pri výstupe na Veľký Rozsutec (Malý R. som tentoraz ignoroval), kde som mal naozaj dosť. V prvom rade som trochu cítil zlú ponožku z predchádzajúceho dňa a za druhé bolo veľmi teplo, dochádzala voda a aj výbava niečo váži. Takže som sa potrápil, ale na vrchol som dorazil - pomeditoval trocha s asi stovkou ďaľších ľudí, oddýchol a zišiel do sedla Medziholie Pôvodne som chcel pokračovať ešte ďalej herebeňom a až odtiaľ zísť do Štefanovej, ale rôzne subjektívne príčiny ma donútili ísť do Štefanovej hneď.

Cesta dolu bola zasa nepríjemná, veď každý deň som spravil trasu s prevýšením cez 1000m a to pri zostupoch cítiť.

Dedo v kempe ma nechal zostať trochu dlhšie než je zvykom, o štvrtej som si dal ešte sprchu, trochu som sa najedol a smeroval domov.

Úspešne zakončenie tohto výletu malo ešte záverečnú fázu v podobe fantastického šoférskeho zážitku po obľúbenej trase, ešte jednej zástavke kvoli jedlu a výbornej vani doma v kúpeľni.