Prvy podnet na skandinaviu prisiel na jesen ked som na zaklade organizovaneho zajazdu ktory absolvovala moja mama so sestrou na Nordkapp zistil ake fajn by bolo ist krajinami az na najsevernejsi bod Europy (okrem niecoho v rusku :-) ) S cestovkou som ist nechcel - mam rad slobodne zastavovanie pre pripad fotenia, alebo len tak kvoli niecomu co moje oci zaujme, preto cesta autom s dalsimi ludmi bola logicka volba. Skoro okamzite sa pridal ku mne Miro a postupom casu aj Tono s viziou, ze pojde aj jeho kamarat - stvorka bola tym padom uplna. To uz vsak bolo planovanie v plnom prude, cesta cez Polsko, pobaltske krajiny, Finsko, Norsko a Svedsko nam vychadzala na viac ako 21 dni co sme kvoli zamestnaniu nemohli absolvovat. Citanie cestopisov a zhananie informacii o krajinach sa mi stalo prijemnou naplnou dni a skontaktoval som sa aj s par ludmi, ktori mi svojimi radami/postrehmi pomohli ziskat jasnejsi obraz do coho pojdeme. Cim viac informacii sme mali tym sme zacali preferovat Norsko a upustat od pobaltskych krajin - tak sa aj stalo, zmenil sa aj smer cesty : Norskom hore az na Nordkapp a odtial Finskym laponskom a Svedskom spat. Hura, vychadza to na 20 dni, super tury naplanovane, kopec zaujimavosti a financne sa to nezdalo az take hrozne...

Dovolenka sa blizi, uz len par dni a v tom sa dozvedame, ze Tonov kamos nemoze ist, tak sme traja. Skusame este zohnat niekoho, ale nedari sa nam. Neskor vsak zistujeme ze cestovat v trojici autom na takyto trip je idealne, zadne sedadla su pripravene na rozvalenie sa cestujuceho vzadu, alebo na ulozenie fototechniky (nas pripad). :-)

Den pred odchodom:  Doobednajsi vydatny spanok, pohodicka doma, dobry nedelny obed a balenie - cela napln mojho dna, naberanie sil na skore zajtrajsie vstavanie a dlhu cestu do Rostocku. Pobalit sa mi podarilo celkom rychlo, len igelitkovy styl (jedlo) nahradila stara sportova taska a aj oblecenie bolo v sportovej taske (predsalen z ruksaku by oblecenie vyzeralo nie vhodne po 20 dnoch). Veci som si uz vecer nahodil do auta, aby som mohol o stvrtej uz len vystartovat.

1. Den ... Bratislava - Rostock (1080km)

Rano o tretej sa vstava dost tazko, ale ked ste cestovne naladeny a cestovna horucka trva tri tyzdne pred vyletom, tak je to jedno. Vstal som bez problemov, nieco lahke do seba hodil a  pred stvrtou som uz frcal cez Pezinsku babu pre Tona do jeho rodnej viesky :-). Cesta trvala trochu dlhsie nez som predpokladal, zzival som sa s autom (VW Touran, 2.0 TDI, 130 koni, automat, trochu vacsie nez moj spanielsky hatchback) a uzival si prichadzajuce svitanie - najradsej by som uz teraz stal a cakal na poli s rozlozenym stativom - stativ som vsak nemal a priorita dna bola ina. Nieco pred piatou sme nalozili Tonove krabice plne jedla a tasku s oblecenim, nasadli do auta smer Bratislava a radovali sa z pekneho vychodu slnka, ktore nam chvilu nelutostne palilo do oci - esteze sme zvolili letne oblecenie, tesili sme sa.

Mira sme prisli vyzdvihnut k vedlajsiemu domu co mala na svedomi moja ranna nekoncentrovanost. Chybu som vsak napravil a o par minut neskor sa uz pohodlne nalozene trio banana viezlo ku mne do prace, kde som nechal turistickeho sprievodcu juznym Norskom a nasledne zasa ku mne domov kde som zabudol karimatku. Vsetko to vsak bolo po ceste a o hodinku na to sme odolavali KFC pokuseniu v Brne a marne sa pokusali nakupit v HYPERNOVE, ktora bola este zatvorena. Nevadi, Cechy su velke a Jihlavske Tesco nam posluzilo takisto, akurat, ze auto este viac trpelo pod vahou dalsich kilogramov v podobe mineralnych vod.

Praha nas privitala o par hodin neskor, krasna, tepla, upchata. :-) Nezdrzali sme sa vsak dlho, dopravna situacia nebola taka zla a nasu cestovnu pohodu to vobec nezhorsilo. Kusok za Prahou sme sa rozhodli, ze skusime pozriet koncentracny tabor Terezin, aj sme nan odbocili, ale na jednej zastavke kde sme prehodnocovali casovy harmonogram dna, curali a zistovali ktoraze ziarovka nam nesvieti sme sa rozhodli vratit na dialnicu a Terezin pozriet cestou spat - nemohli sme si dovolit riskovat nestihnutie vecerneho trajektu do Trelleborgu a nasledne premrhanie dna.

Cesta do Nemecka je od Teplic neuveritelne pomala kvoli momentalnym rozkopavkam ciest. :-( Prezili sme, trochu si ponadavali a to sme nevedeli, ze Drazdany pre nas maju lepsie prekvapenie - akymsi omylom sme sa dostali do centra mesta, kde sme sa potom museli orientovat na letisko, ktore je na severe pri dialnici E55. Dialnica nas po trampotach za Teplicami potesila a o par hodin sme sa tesili zo zaparkovania v pristave v Rostocku, rozlozeni karimatiek, prveho jedenia a zlych pohladov policajtov ktori hliadkovali na parkovisku. Zistili sme ako to funguje pri vstupe na trajekt a mali sme teda aspon dve hodiny k dobru, tak sme relaxovali a tesili sa, ze sme to stihli. Obzreli sme aj velky obchod s chlastom kde si skandinavci chodia robit nakupy a uz sme aj my vedeli kde sa cestou spat stavime.

Trajekt siel nacas a my sme sa povinnu hodinku pred odrazenim nalodili, nasli miesto na prenocovanie a sledovali mlade svedske stabajzny, ktore sa tam premavali spolu s mladistvou ruskou z ktorej o par rokov bude supermodelka.  Co sme netusili je, ze pri miestnosti na spanie boli hracie automaty a mladi svedi su gembleri ako vysiti, lebo celu noc tam zvonili a drncali na vyhernych hracich automatoch. Toto nam trochu zneprijemnilo spanie, ale dalo sa to vydrzat. Rano po siestej sme sa vylodili v Trelleborgu a pokracovali rovinatym Svedskom na sever...

2. Den ... Trelleborg - Oslo ( 620 km )

Dialnice, uzivame si ich nadlimitnou rychlostou a prve soferovanie dostava do ruk aj Tono - trochu kostrbate, ale ujde to. McDonald's na kazdom kroku, obcas vidime aj Burger King co nam s Mirom naplna usta slinami a robi chute na Whopper sendvic - dohoda je jasna, cestou spat Svedskom aspon jeden dame.

Na pumpe pri Malmo si davame prve varenie cajiku, dojedame prve kilo mrkvy, konzumujeme vydatne ranajky a zistujeme, ze s nasou VISA Electron kartou si asi velmi neskrtneme vo Svedsku, aj ked by ju mali akceptovat.

Miname mesta, cestujeme rovinatym svedskom a neskorej poobede prichadzame do Goteborgu, zazivame prve trampoty na ceste, lebo stojime na elektrickovej trati ked ide elektricka a navigujeme pri parkovani Tona, ktory sedi v aute so zavretymi oknami a nic nepocuje... Svedi su vsak narod asi kludnych ludi, len sa usmievaju, elektricka zvoni a my sme pred halou Scandinavium, kde nasi hokejisti ziskali zlatu medajlu na majstrovstvach sveta. Bondra zariadil vitazstvo a podgurazeny Palfy chcel zariadit autobus s otvorenou strechou za pomoci svojho kamosa ze Skalice ktory ma karbobrusku... :-)

Po kratkej prechadzke sme sa presunuli na dalsie namestie kde sme trochu zmokli a museli preckat dazd. Neskor sme zhanali USB kabel k fotaku jedneho clena nasej vypravy a hladali miesto kde sa zadarmo vycurat - take sme nenasli :-).

Po nasadnuti do auta nas cakala silna prietrz mracien a orientacia v cudzom meste bola znacne stazena, ale maju tam dobre znacenie a disciplinovanych vodicov, takze sme coskoro boli von z Goteborgu a smerovali na Oslo. Niekde na pumpe sme sa najedli, doplnili pitnu vodu a pokracovali dalej. Prechod do Norska bol velmi hladky, ziadna colnica, a to aj napriek tomu, ze Nori niesu v EU. Privitali nas radary na meranie rychlosti a zvykame si horko-tazko na zavratnu 80tku, ktora je tu max. povolena. Nastastie buduju cesty aj Nori a tak obcas ideme po dvojprudovke (netusime, ze asi prvej a poslednej) 90-100km/h. Podla mapy a ziacenia pri ceste hladame kempy, ale neuspesne - hrame sa aj s myslienkou utaborit pri jednom motoreste, ale asi nemame dostatocne vyvinuti 'mamnasalame' pristup k veci.

Presuvame sa dalej do mesta a pokracujeme v hladani, zachadzame vsak do stvrti kde kemp asi nebude, preto sa na prvej pumpe pytame pumpara kam ist. Opat nam nefunguje VISA Electron a mlady muz na nas krasnou Norstinou vypluje nieco uplne nezrozumitelne co sa po dalsom preklade a napisani stava 'Hverebukkta' a 'Hauketo', kresli nam mapku ako sa tam dostat co nam aj tak velmi nepomohlo, ale kemp sme nakoniec v pokoji a klude dusi nasli. Slovo Hverebukkta sa nam vsak dostava pod kozu a pri kazdej situacii ktoru nevieme nazvat inak ho pouzivame. :-)

Starky na recepcii kempu je unudeny neprijemny stary dedulo (jednoznacna Hverebukkta ;-)), ktory zjavne nevie kde a co je Slovensko a nevie citat ked si nas myli s Juhoslaviou aj ked jasne piseme 'Slovak republic'. Teda od Europana by sme toto necakali... Za kemp pyta 165 NOK a v poloprazdnom kempe sa neda presvedcit na zlavnenu taxu kde by sme traja ludia spali v dvoch stanoch. Po 20 minutach prehodnocovania a obzerania pobrezia, lucky a hrania futbalu nad fjordikom sme zhodnotili, ze budeme v kempe tuto noc - aby sme boli na rano cerstvy.

Veceriame a odmietame zaplatit 5 NOK za 3 minuty sprchy, tak sa umyvame v umyvadlach z coho ma dedo, ktory o 22:00 kontroluje stav kempu a umyvariek, zjavne dost kedze nas vidi pri kompletnej ociste v umyvadle. :-)

Spime ako zabiti, spolocnost nam robia polsky robotnici, ktori tu byvaju a spia v monterkach a bagandzach v otvorenom stane. Nevadi nam, ze nam prsi na nohy, udivujeme sa z toho, ze o stvrt na jednu rano je vonku len mierne sero a tesime sa na dalsi den.
 

3. Den ... Oslo - Tuddal ( 155 km )

Rano vyrazame pozriet mesto Oslo, prijima nas poplatkom 25 NOK za vjazd do mesta, krasnym pocasim a utesenym roztrusenim po kopcekoch a ostrovcekoch. Ziadne ozrutne mrakodrapy ani tazky priemysel, ale prijemne rozlahle mesto s pomalou dopravou a kedze nemame poriadnu mapu tak aj nelogickym usporiadanim :-). Zaparkovali sme vsak dobre (a draho) v parkovacom dome, pozerame sa na nabrezi na koncert na podporu gayou a lezbiciek, nastevujeme prvy obchod so suvenirmi a skumame pevnost nad pristavom.

Pevnost je naozaj pekna, prekvapuje nas vsak nedisciplinovanostou hradnych strazi, ktori sa osivaju, otacaju, pozuju a vobec niesu taki disciplinovani ako nasa cestna straz pri prezidentskom palaci.

S Mirom fotime vela zaberov a do fototempa sa dostava aj Tono. ;-)

Spletitymi ulickami sa presuvame na velke namestie kde akurat pocetna kapela robi show pre turistov a svojim nepredvidatelnym smerom pochodovania narusaju integritu rodin (otecko s kocikom kluckujuci medzi pochodujucou kapelou, atd..) a matu vsadepritomnych fotografov :-).
 

Tlaceny casom kvoli parkovnemu opustame Oslo - krasne mesto, ale drahe - a pokracjeme smerom do Telemarku na mesto Rjukan. To sa vsak pocas cesty meni a cielom sa nam stava chata za mestom Tuddal odkial je lepsia startovacia pozicia na kopec Gausta ( 1882 mnm ) ktory este v ten den chceme zdolat.  Cestou pozerame kostolik pri dedine Heddal, ktory vdaka svojej stavbe nesie titul Katedrala.
 

Gausta ponuka vraj najkrajsi vyhlad v celom norsku a pocasie nam celkom praje, aj ked hore pod kopcom je chladivych 8 stupnov Celzia.

Zacinat takuto turu v nasich podmienkach by sme si neodvazili, predsalen o siedmej vecer sa uz robia na horach ine veci. Norsko je v tomto super a preto sme sa na parkovisku vyfintili do najlepsieho technickeho oblecenia ake sme mali a zacali pekne zhurta slapat. Riadne spoteni sme prekonavali celkom strme vystupy a snehove polia, majuc vrchol stale na dohlad. Vyslapali sme k horskej chate Gaustahytta a vysielacu a zistili, ze Gausta vrchol je dalej no kvoli nafukanemu snehu na hrebeni sa tam nedostaneme. Bolo nieco po deviatej a slnko nam stale svietilo do tvari, porobili sme teda fotky, aj sa na par pokusov sami odfotili na tomto vrchole a sli pozret do chaty. Malicko sme pokecali s tetou chatarkou a podpisali slovenske trio banana do knihy navstev.
 

Celkom narocnu turu sme zdodali v pohode, trvalo nam to nieco cez tri hodiny a po pol jedenastej sme boli dolu pri aute. Cestou dolu sa Miro este pokusal fotit pocetne ovce, ale nemal ich priazen :-) Meeee

Vyrazili sme dolu smerom na Tuddal hladat miesto na spanie - co sa nam aj velmi skoro podarilo pri super jazere, tak sme nieco po polnoci postavili stan, Tono spravil ohen a dobre sme sa posilnili pred dalsim namahavym dnom - dnesok bol naozaj vycerpavajuci.

Pokracovat na 4. den (next page) >>