5. Den ... Amli - Lysebotn ( 200 km )

Co sme zazili v noci a rano neprajem nikomu (nie, nebolo to Tonove dotieranie) - zobudili sme sa dostipani od neprijemnych malych musiek, ktore sa do stanu dostali cez sietku a vykusali nam kusky koze. Boli sme zabaleni v spacakoch ako mumie a rano o siedmej pri pohlade na strop stanu posiati muskami sme neuveritelnou rychlostou zbalili vsetky veci a vypadli z tohto miesta, ktore nam uz tak romanticky nepripadalo. Boli sme radi, ze sme prec a cele telo svrbelo.. brrr..  repelent samozrejme nefungoval.

Najviac sa nam pacila uzka horska cesta z Brokke do Lysebotnu - uzka cesta kde sa dalo vyhybat bud len velmi opatrnym prejazdom, alebo uhnutim na castych vyhybacich rozsireniach cesty. Cesta je zjazdna len v obdobi od Maja do Oktobra, inak je rampou uzavreta a neudrziavana.

Hlavnym tahakom na toto miesto bol Kjeragbolten co je zaseknuty kamen medzi dvomi skalami, pod nim tecie vodopadik, ktory pada zopar stoviek metrov dolu k fjordu, celkovo je to nieco pod 1000mnm a postavit sa na ten kamen nieje len tak. Pocasie nam velmi neprialo, bola hmla a celkom zima. Tura to vsak bola dost narocna, takze zima nam ani trochu nebola, skor naopak.

Ku kamenu sme dorazili po dobrych 90 minutach celkom tazkych stupani a klesani (najma ked sme si mysleli, ze to je tura pre stare babky z parkoviska maximalne 15 minut), tvrdakov vsak nic nezastavi :-). Na kamen som sa postavil a nebolo mi vsetko jedno, trochu povieval vetrik a ja som stal ako prikovany. Celkom zaujimavy pocit, este teraz sa mi spotia ruky ked si na to spomeniem. A Mirovi tolko trvalo kym ma odfoti... :-) Brrr...
 

Rozhodli sme sa ist dolu do Lysebotnu a zobrat si trajekt do Forsandu, obkluka autom by nam trvala velmi dlho a po Kjeragboltene sme boli dost unaveni.

Trajekt vsak fungoval na principe rezervacie a my sme rezervaciu samozrejme nemali. Po kratkej komunikacii s domacimi sme sa dozvedeli, ze oni si prave vytelefonovali posledne volne miesto na trajekte a dalsi ide az v nedelu (dnes je piatok). Super, hovorime si a chrumeme jeden sezamovy chlieb s kecupom za druhym, mnam aka lahodka :-).

Rozhodneme sa pockat este 15 minut kym nepride trajekt, ktory uz aj tak mal 30 minutove meskanie. Pocet aut ktore moze zobrat je 9 a cakalo len cca. 6 aut, tak sme chceli skusit sance. Miro s Tonom asi jedli vela mrkvy, lebo ja som uz chcel odist ked oni videli, ze trajekt prichadza. Aj prisel :-) Aj sa nalozil, ale v tom jedno auto ktore na lod nalodilo len privesny vozik odislo a tak bolo miesto pre nas. Huraaa. Tak sme sa viezli trajektom, obdivovali chlapika a jeho pokladnicku ked sme platili prevozne a zoznamili sme sa s prijemnym cechom s ktorym sme trochu pokecali... Samozrejme sme fotili a boli radi, ze autom sa uz nebudeme trepat obklukou cez Stavanger do Forsandu. Ako nam poradil pracovnik na trajekte, z Forsandu je potom most, ktorym zadara prejdeme cez fjord k nasmu dalsiemu cielu - Preikestolenu.

Ako nam bolo poradene tak sme aj vykonali, mostom presli ponad Lysefjord a po neuspesnom hladani miesta na prespanie (nevhodny teren) sme sa zlozili v kempe kde za 205 NOK na noc sme dostali uz aj sprchy v cene co nas potesilo.  Naznak musiek od ktorych sme rano utekali nas trochu znepokojil, ale nebolo to az take zle - aj ked mohlo to byt uplne bez otravnych zivocichov v noci. To je ale divocina do ktorej sme sli dobrovolne a tak sme to pretrpeli.
 

Pokracovat na 6. den. >>