"Když jednou okusíš létání, budeš už navždy kráčet po zemi s pohledem upřeným k nebi,
protože tam jsi už byl a tam se stále toužíš vrátit." Leonardo da Vinci

Preto zasa Alpy, prevazne Francuzske - kludne, nepreplnene, plne energie a moznosti na jazdenie.
Ako inak, zasa s Matusom (kazdy na svojej motorke - vtipalci). Alpske pasy maju tu vyhodu, ze
sa daju jazdit aj viac krat za sebou a stale poskytuju pozitok z jazdy.  Nehovoriac o tom ked pass
idete opacnym smerom, tak je to uplne iny kopec a zazitok.
 

Den 1.: Bratislava - Pfunds (Rakusko) - 648 km   ( Mapsource trasa ) + vecerne jazdenie po okoli 50km
 

Ziaden stres kvoli motorke, pohodka, teple pocasie - tak sa zacinala tohtorocna dovolenka. Stretli sme sa nacas, zasa na hranici a vyrazili na 650km dlhu cestu Rakuskom. Cestovna rychlost okolo 140km/h, ale silny protivietor robil v nadrzi vir akoby sme sli 180. Boj s vetrom aj unavoval a nedovoloval nam chytat mikrospanok.

Vecer sme zastavili v Pfundse na pumpe a rozhliadali sme sa kde by mohol byt nas hotel, samozrejme bol hned cez cestu z pumpy co sme uvitali :-) Po najdeni recepcneho sme sa ubytovali a neuspesne hladajuc capovane pivo sme sli este pojazdit okolie. Pacila sa nam cesta na Greit a potom okruh cez Nauders, Martina a spat do Pfundsu (cca. 40km), kde boli krasne vracaky a z Martiny genialna rychla siroka cesta spat. Tam nam taliansky motorkari ukazali aki sme pomali :-( Borci...

Vecer sme po celodennych cca. 700 kilometroch zaspali ani sme to pivo nepotrebovali. ;-)
 

Den 2.: Pfunds - St. Maria Maggiore (Taliansko) - 378 km ( Mapsource trasa )
 

(route v mapsource nieje cela, nakolko v ten den bolo viac ako 10000 bodov zaznamenanych a Garmin Zumo zblbol)

A je to tu, druhy den a konecne alpske dedinky, cesticky a presun cez Svajciarsko do Talianska. Matus mal obavy kvoli Svajciarskym colnikom, ale siel som prvy a hned ako uvideli moju peknu motorku tak nas pustili bez nutnosti vidiet doklady. ;-)
 

Cesta ubiehala priam idealne, Garmin nas viedol tak ako sme si naplanovali (aj ked sme ho stale museli kontrolovat) a aj rychlost jazdy bola v pohode. Presli sme cez viacero passov (Umbrail, kusok Stelvia, Splugenpass, S. Bernardino) a uzivali si beznu okresku, ktora sla vedla platenej rychlostnej cesty. Sice nam znacnu cast cesty prsalo, ale nic nam to
nebralo na odhodlani ist dalej a tesit sa - lebo z tych zakrut a ciest sa ine ako tesit neda.

Ubytko sme mali v hoteli za dedinou, motorky ustajnene pod strechou hned vedla furika, miesacky a nejakeho stavebneho naradia :-). Ujo hotelier aj casnik v jednej osobe mal pre nas dobru spravu, ze ma aj velky Heineken.. sice nie capovany, ale stacil. Schladil nas vsak tym, ze velke tam nikto nepije, tak neni chladene. Dali sme si teda male a za poprdkavania
talianskych dochodkin sme si ich vychutnali vonku na terase. Zasa bolo zamracene a zacinalo prsat...

Den 3.: St. Maria Maggiore -  Bourg-Saint-Maurice (Francuzsko) - 319 km ( Mapsource trasa )

 

Mokre rano, mokry cely den.

Tusim uz sme dlho na ceste, zacina sa to prejavovat - sledujeme miestne dievciny a tie horalky teda nic moc :-).  V hoteliku kde sme boli ubytovani sa zrovna vecer konala nejaka dievcensko/zenska schodza z ktorej sme nechapali  a oni nechapali z nas co tak ocumujeme. :-)

 

Den 4.: Bourg-Saint-Maurice - Jausiers (Francuzsko) - 341 km ( Mapsource trasa )

Rano bolo skvele, dvaja motorkari z GB nam pri ranajkach povedali svoj plan a my zasa nas. Ubytovani su tu a jazdia okolie..  uzivaju si to, mali uz roky ;-). Nase tempo by nezvladli, ale mali prehlad o okoli, asi to tu poznaju. Prevadzkarka nas prekvapila svojou anglictinou, ved aj bola anglicanka zijuca 13 rokov v tomto mestecku. A matus sa s nou vecer cez telefon trapil po francuzsky. :-) Pokecali sme trochu o Long Way Down a hornatom Slovensku.

Pocasie sa zdalo fajn, vyrazili sme teda v ustrety cerstvemu snehu na ktory nas upozornila teta. Nebrali sme to velmi vazne.  Po asi 30 minutovom zastaveni dopravy ked vrtulnikom prepravovali v takych mensich vracakoch material a bicykle robotnikom, sme prisli do Val d'Isere a privital nas pohlad na sneh na okolitych kopcoch a cca. 3 stupne celzia. Au. 

V stupani na col d'Iseran teplota este klesala, snehu pribudalo a zacinalo aj snezit a fukat. Navyse bolo mokro, na ceste aj trochu kasoviteho snehu.. sli sme pomalicky pomaly a hore nas privitalo 1,5 stupna pod nulou. Hore sme pofotili a ponatacali trochu a sli zasa dalej. Zostupu sme sa bali viac ako toho vyjazdu hore.
 

Zostupili sme do Lanslebourg-Mont-Centis  a odtial na Col Du Mont Centis. Minuly rok sme sli tuto trasu opacne a zacinalo prsat. Teraz nam pocasie prialo a vyjazd hore patri k najlepsim zazitkom ake som kedy na motorke zazil. Islo sa uplne genialne, cesta aj premavka  dovolovali, aby sme dali nasim nalozenym motoreckam zabrat. Veru dostali a nam sa v krvy rozlievali endorfiny...
 

Potom sme pokracovali na Colle dell'Angelo kam nas navigacia bez kiksov zaviedla. Hore sme boli sami a pocasie zasa zurilo. Zacalo mrznut, padat sneh a fukal neprijemny silny vietor. Pofotili sme a isli dole. Zvecerievalo sa a mali sme este kopec km pred sebou  k nasej starej znamej tete v Jausiers kde sme boli ubytovani.  Dali sme si chutnu veceru  s teplou polievkou co nam po dni kedy sme dost vymrzli padlo vhod. Internet zdarma, ktory nam tu nukala majitelka minuly rok az tak zdarma nebol, takze som si trocha musel pracovne zaroamovat.

Den 5.: Jausiers - Jausiers - 350km ( Mapsource trasa )

Krasne rano, pocasie ako z rozpravky a my sa dnes zasa vratime do tohto isteho hotela, takze davame dolu kufre a uzivame si lahkost jazdy a ideme sa tulat po highlightoch minulorocneho jazdenia a vidiet nieco nove co sme vtedy nestihli.
 

Krasny den zakonceny nadhernymi vyhladmi a tichom. Sem sa da vzdy vratit a obdivovat toto miesto. Stravili sme tu hodny cas, volali domov, smskovali, fotili, vychutnavali si ten "king of the world" pocit.

Tento den na mna dolahla mala kriza - cestou k Isola 2000 mi zacalo plavat zadne koleso a vedel som, ze nieco nieje v poriadku - mal som defekt a stracal tlak v gume. K tomu sa pridali problemy pri pravotocivych zakrutach a nalada sa blizila k nule. Nastastie ten Bonette na zaver vsetko napravil a ja som sa zasa z jazdenia tesil.

Den 6.: Jausiers - Uriage Les Bains (pri Grenoble) - 359 km + vecerne jazdenie 50 km ( Mapsource trasa )

Dnesok je cisto objavovatelsky den - nikdy sme tade nesli, ani o tych trasach nikde necitali. Len sme vybrali podla mapy cestu ktora by mohla byt zaujimava a dovedie nas ku Grenoblu. Nas vyber bol velmi dobry, mnozstvo mensich pasov, kvalitne cesty a nespocetne mnozstvo peknych usekov.
 

Cez den sme pocas fukania kolesa na pumpe natrafili na milu pani z Belgicka, ktora mala ocidivne velky zaujem pokecat a tak sme prehodili par viet. Vedela dobre po anglicky co sme uvitali a porozpravali jej o tom odkial sme, kam ideme atd. Mile kratke stretnutie, ktore vzdy potesi ked sa niekto zaujima kto ste aodkial idete.

Grenoblom, resp. obchvatom okolo neho sme sa prestrikovali celkom v pohode a ubytovanie v nedalekom kupelnom stredisku takisto. Po ubytovani sme si dali okruh po ceste D111 kde sme sa tiez uz len nalahko jazdiaci dost dobre vyblaznili. Den ako sa patri sme zakoncili piveckom vonku pod stromami a free wifi internetom kde sme konecne stiahli quicktime codec a mohli popozerat videa, ktore som natacal pocas jazdy.

Den 7.: Uriage Les Bains - Nus (Taliansko) - 367 km ( Mapsource trasa )

Nadherne pocasie trva a my ideme dalej, dlane tlacia, zakruty nekonecnych alpskych cesticiek sa klukatia po kopcov, cyklistov pribuda a kilometre ubudaju. Spravili sme si kratku odbocku na D211a kde sme si zasa pojazdili po ceste-traverze vytesanej do skaly bez zvodidiel.
 

V Nuse sme ubytovanie poznali a aj jednu miestnu krcmicku, tak sme sa vybrali pozret casnicku, ktora tam robla minuly rok. Zial uz tam nebola, ale mala nahradu ktora bola tiez zaujimava, ale "trochu" starsia na nas. Kazdopadne sa opakoval scenar z minuleho roka ked sme museli zdoraznit, ze pivo chceme velke naco nam povedala, ze prvy raz co tu robi capuje velke pivo.  V podstate sme uz len bilancovali den a celu dovolenku, lebo zajtrajsok je poslednym dnom kde nieco zaujimave uvidime a potom uz len dialnicna cesta domov. Caka nas vela km zajtra, dialnica, zapcha v Milane a dva tazke passy (Gavia, Stelvio) na zaver dna. Preto sme bez dlheho vysedavania sli spat.

Den 8.: Nus - Pfunds (Rakusko) - 506 km ( Mapsource trasa )

Vsetko co sme nechceli sa splnilo, navigator kochajuci sa krasami talianskej dialnice zabudol odbocit na Turin, takze sme sa zdrzali a nacvicili si ako na mytnice v Taliansku. Milano nas privitalo uzasnou zapchou, ktora bola s malymi prestavkami az do Bergama co je cca. 40km. Sice na motorkach sme to mali lepsie ako v aute, ale po asi 20 minutach som trochu znervoznel a agresivnejsie sa zacal pohybovat medzi autami - bolo 38 stupnov, teplo, hnus... a typek na ciernom Lamborghini sa pekne predvadzal, no vadilo mu, ze ma styri kolesa. Neskor sme sli odstavnym pruhom a v Bergame koncne zisli z dialnice. Konecne? Kdeze... dostali sme sa na cestu SS24, ktorou sme sli potom dost dlho a ktora bola utrpenim. Mnozstvo aut, nemoznost predbiehat, rychlostne obmedzenia.  Po par hodinach sme boli radi, ze je koniec a zacinaju zasa hory.

Lenze to som zasa chytil krizu - najprv z toho, ze miestny borci nam stale ukazovali chrbaty a neskor aj kvoli zadnemu kolesu (v ktorom som mal klinec a bal sa ho vytiahnut) som zacal hlupo jazdit co mi na psychike a istote nepridavalo. Suma sumarum, passo del tonale uplne grc, skaredy, nesympaticky, cestou hore som v jednom vracaku (ako inak pravotocivom) skoro spadol a narazil si o kufor nohu. Pred Gaviou sme sadli, najedli sa a na zaklade matusovho rozpravania o tomto passe som si doprial poslednu kavu, jedlo, vodu a malu potrebu v mojom zivote.  Napil som sa kalnej vody z miestnej studnicky, pokecali sme so starsim talianskym manz. parom a vrhli sa na cestu pekelnu...

S obavami a bez chute ist dalej som sadol na moto a siel na ten pass kde je cesta siroka na jedno auto, bez zvodiel, s hustou premavkou ci uz motorkarov, alebo aut. S mojim vtedajsim jazdeckym sebavedomim sa teraz vobec cudujem, ze som tam siel. Ale kedze niesom padavka a nepokazim predsa dovolenku, tak som sa musel prekonat. Hmm...
Nakoniec to nebolo take strasne a sebavedomie sa mi zacalo vracat.  Prichod do Pfundsu bol pokojny a zasluzene sme chceli oddychovat.
 

V noci zacala hucat poziarna sirena a tak sme zbehli dole na recepciu zistoval co sa deje. Poplaseny prevadzkar na 100% citil dym, vybehli sme von na hlavnu cestu kde boli policajne auta a aj hasici, no nebol to poziar, ale dazd niekde v horach pripravil pre dedincanov kvanta vody do nedokonceneho protipovodnovemu systemu na miestnom potoku a tak zastavili premavku cez most, bager vytahoval z nedokoncenej zadrze zbytky stavebneho materialu, ktore im zobrala voda a bagroval blato a kamene, aby voda lepsie odtekala. Hore po prude potoka to bralo steny koryta a dva domy boli priamo ohrozene, ze ich to podmyje a zobere so sebou. Zvuk bagrov sa ozyval este celu noc az do rana a urcite pokracovali aj po nasom odchode. Neprijemne. Vraj tu mali v 2004 zaplavy kde polka dediny bola pod vodou. Nastastie nas prevadzkar hned uistil, ze nasho hotela sa to netyka :-) Spokojne sme zaspali.

Den 9.: Pfunds - Bratislava - 648 km ( Mapsource trasa )

matus na dialnici..  sedacia
cast a chrbat dostali dost
zabrat

Rano za zvuku bagrov a nakladnych aut sme sa naranajkovali a konecne videli peknu babu (ceska) ku ktorej nas prevadzkar posadil (spravil stol CSFR). Rodicia taki hipici, ale kocka slusna. ;-)

Odchod domov, nudna dialnica, paliace slnko, rychlostne obmedzenia, opravy ciest.. ale zato pohoda, tesili sme sa domov kde to nebude kazdodenne skore vstavanie a rovnaky ranny ritual s taskami a moto vecami. Uz to nebudu stiahnute slachy na rukach, strpnute prsty, ubolene dlane, ale ani ten skvely pocit ked sa startuje motorka, jej zvuk zrychluje tep a vyrazame vidiet nepoznane kraje. Uz to nebude denno denne zazivany pocit slasti a nadsenia z toho ake genialne je to otocit rukovatou a citit slobodu pohybu. Kazdy den bol genialny a ten nasledujuci bol vzdy lepsi ako ten predtym.

Presli sme 4000km, stastne sa vratili domov a kazdy sme si svojim sposobom odniesli kus tych miest so sebou domov v spomienkach. Fotky poskytuju len ciastocny pohlad na krasu, ktoru sme kazdy den prezivali a nasavali do seba. Interpretovat sa to prostredie neda... nepoznam na to slova. V duchu citatu Da Vinciho sa iste vratim na tieto miesta aj niekedy v buducnosti.

Dovidenia pri dalsom clanku :-)